ISSN 1338-242X
Novinky
Zemeslyš*
Kníhkupectvo s názorom
Kolekcia vašich srdečných fotopozdravov

Newsletter
libraria.sk
Antivírová kontrola ZADARMO. Antivírus Eset Nod 32 Antivirus a ESET Smart Security. doucovanie

Cesta k Hore krížov /výpisky z denníka/



Sekcia: na cestách Autor: Daniela Belicová Pridané dňa: 26. januára 2012 07:29
celý článok

14. 7. 2011 (štvrtok)/deň č. 12
Ráno sa prebúdzam ospalá a zlá. V takých chvíľach ľutujem, že nepijem kávu, lebo silný čierny čaj nepostačuje, jednoducho nestačí. Lúčime sa s Tomasom (kedysi som mu povedala, že si spolu dáme pivo v jednej z tých malých krčmičiek vo Vilniuse a teraz sme tu, v meste, v ktorom žije), lúčime sa s malým bytom na sivom litovskom sídlisku. Počasie je šedivé, priesvitné. V autobuse, ktorý zadarmo jazdí do veľkého nákupného centra Máxima a zároveň na výpadovku, sa stretávajú len starí ľudia s igelitkami a stopári. Na kartónovej tabuľke napísané KAU, prvé auto zastavuje rýchlo. On, príjemný blondiak s detsky modrými očami, ona, príjemná kráska v pruhovanom tričku a námorníckymi náušnicami. Rozprávame sa o rýchlorastúcich drevinách, o biomase, o zdrojoch obnoviteľnej energie. Nepočúvam, len sledujem krajinu, zelené polia a v nich roztrúsené malé domčeky, farmy, ostrovčeky kríkov, bocianie hniezda na elektrických stĺpoch. Vo vzduchu cítiť topiaci sa asfalt a slnečnice. Potom on pustí Nneku z cédečka, spievame potichu. Káva a koláčik na pumpe, želanie šťastnej cesty. (O pár dní neskôr sa stretneme v prímorskom mestečku Klaipéda, oni sediaci na obede, my pripravujúci sa na Kurskú kosu, svet je malý, alebo čosi také si povieme.)

Druhé auto zastavuje onedlho. Mamička s malým chlapcom v autosedačke, nerozpráva po anglicky, prvýkrát oprašujeme ruštinu. Nevie(me), kam presne smeruje. Vraj nás vezme päť kilometrov, možno desať, vzadu sa hrám s chlapcom a jeho hračkami, „angličáky“ (to slovo som nepoužila už roky, hovorím ti o tom neskôr v stane, keď vonku zúri búrka a my pijeme nefiltrované pivo z fľašky) a superhrdinovia, cesta nám ubieha rýchlo. Míňame mesto Šiauliai, ešte pár kilometrov a vystupujeme. Mávam chlapcovi v autosedačke, dasvidania.

Tomas: Prečo tam chcete ísť? Veď sú tam len kríže.
Ja: No, veď práve preto.






















(„Kryžių kalnas“, krížový vrch či hora krížov sa nachádza v Litve, desať kilometrov severne od mesta Šiauliai. V litovskom ponímaní je kríž symbolom nielen náboženského presvedčenia, ale aj národnej identity. Samotný Krížový vrch je opradený mnohými legendami – za tri dni a tri noci ho vraj postavili pozostalí po vojakoch, ktorí zahynuli vo veľkej bitke. Iná legenda hovorí, že prvý kríž postavil otec ťažko chorej dcéry v snahe zachrániť jej život a ona sa skutočne vyliečila. Prvé kríže sa objavili v 14. storočí a ich počet sa znásobil v 19. storočí po krvavých povstaniach. Počas sovietskej okupácie bolo stavanie krížov považované za trestný čin a hrozilo zaň väzenie. Pútnici však naďalej chodili k malému kopcu a nosili kríže na pamiatku tisíckam zavraždených a deportovaných na Sibír. Krížový vrch bol niekoľkokrát zničený buldozérmi, v roku 1961 uzavreli cestu k vrchu a spolu bolo odstránených viac ako 2000 krížov, no ráno sa ich vraj na kopci objavilo hneď niekoľko stoviek. V roku 1990 stálo na vrchu okolo 40 000 krížov a ich počet neustále rástol.*)

Spočítať ich je už dnes asi nemožné. Stačí si len sadnúť a počúvať cinkot krížov vo vetre. Prechádzať sa pomyselnými chodníkmi, čítať si nápisy v rôznych (tajomných) jazykoch, niektorých sa dotknúť. A nakoniec pridať ten svoj kríž, ktorý sa nám už nikdy nepodarí nájsť.

*Estonsko, Lotyšsko a Litva, Lonely Planet, Czech edition 2009

pošli na vybrali.sme.sk
Pravidlá publikovania | Inzercia | Kontakty ©2009 - 2012 B DESIGN s.r.o. | design by rendy | code by Ivan Mišák