ISSN 1338-242X
Novinky
Zemeslyš*
Kníhkupectvo s názorom
Kolekcia vašich srdečných fotopozdravov

Newsletter
libraria.sk
Antivírová kontrola ZADARMO. Antivírus Eset Nod 32 Antivirus a ESET Smart Security. doucovanie

Tomáš Ulej: Na aforizmoch sa nedá prestať pracovať



Sekcia: literatúra Autor: Jana Šlinská Pridané dňa: 24. júla 2012 09:52
celý článok

Ako pätnásťročný začal písať prvé aforizmy a v devätnástich založil projekt digitalizácie literárneho dedičstva Zlatý fond denníka SME. Teraz má dvadsaťpäť a práve mu vyšla debutová zbierka aforizmov. Keď ho stretnete, máte pocit, že sa rozprávate s nesmierne talentovaným a skromným chalanom. Tomáš Ulej.

Ako sa stane, že niekto v pätnástich rokoch začne písať aforizmy?
Úplne jednoducho, dostala sa mi do rúk kniha aforizmov Tomáša Janovica a bolo rozhodnuté. To bolo obdobie, kedy som veľa napodobňoval iných. Mal som chvíľu rád slovenskú romantickú literatúru, tak som písal básne, ktoré akoby im z oka vypadli. Potom som čítal Hviezdoslava a hneď som aj písal básne ako Hviezdoslav. Keď som potom objavil nášho najlepšieho aforistu a chcel ho napodobniť, zrazu som zistil, že to vlastne ani nemusím robiť, že viem ísť aj vlastnou cestou. A pri aforizmoch som už zostal.

V pätnástich bežný chalan asi nečíta Hviezdoslava, pokiaľ nemusí. Viedli ťa k tomu rodičia?
Kým som nezačal nakupovať knihy, tak ich u nás doma bolo dokopy asi desať. Moji rodičia takmer vôbec nečítajú, čiže z domu určite čítanie nemám. Myslím, že ma k tomu sčasti priviedla moja učiteľka slovenčiny na strednej. Nejako automaticky som sa začal orientovať na slovenskú literatúru, mal som pocit, že mi je bližšia ako zahraničná. Teraz dobieham resty z minulosti a čítam knihy zo svetovej literatúry, ktoré už majú iní ľudia dávno prečítané.

Prečo si sa rozhodol písať práve aforizmy?
Som človek, ktorý veľmi veľa a rád rozpráva a aj keď píšem, zvádza ma to byť príliš uvravený. A zrazu prišli aforizmy, ktoré ma donútili povedať niečo jednou vetou, jednou myšlienkou, najjasnejšie a najpresnejšie, ako len viem. To je asi to, čo ma na tom láka. Oholiť vety a myšlienky na kosť, až k samotnému jadru, k prapočiatku, ktorý o danej veci povie najviac.

Je to pre teba ťažké?
Áno, je to ťažké, ale zároveň je to objavná cesta do hlbín jazyka a významov. Tým, že sa snažím písať aforizmy, aj môj mozog a moje oči začali podobne fungovať, takže cez aforizmy rozmýšľam a vnímam svet okolo seba. Mám pocit, že vidím viac. Samozrejme, mám obdobia, kedy sa to v mojej hlave aforizmami hemží a sú obdobia, kedy mi vôbec nič nenapadne za celý deň. 

Ako vzniká konkrétny aforizmus?
Pri každom aforizme je to iné. Väčšinou je to však tak, že sa nad niečím trápim alebo veľmi dlho rozmýšľam a snažím sa zistiť, ako to vlastne je. Napríklad mi niečo nevyšlo, smútim pre to a tých myšlienok okolo toho sa mi hromadí v hlave veľmi veľa. Zrazu nájdem jednu, ktorá vystihne ten pocit. Inokedy len počúvam iných ľudí a bez toho, aby si to uvedomili, v ich slovách sa objaví vzácna myšlienka. Potom na tej myšlienke pracujem, prehlbujem ju, trvá to dlho, ale samotný podnet vždy príde úplne znenazdajky z toho, čo vidím alebo cítim.

 

  foto: Bohdana Ondrášková

 

Nedávno ti vyšla debutová zbierka aforizmov ALE. Ako dlho vznikala?
V tej zbierke sú aforizmy najmä z posledného obdobia, dajme tomu z posledných dvoch- troch rokov, no nájdu sa tam aforizmy aj z úplného začiatku môjho písania. Je tam aj môj úplne prvý aforizmus, ktorý som v živote napísal.

 

Ktorý to bol?
To viem presne. Napísal som ho v jednu májovú stredu roku 2002. Vyšiel som z knižnice, dočítal som Janovica a napísal som aforizmus Vytŕčanie z radu: Najviac z radu vytŕča nie ten, čo stojí napravo, ani ten, čo stojí naľavo, ale ten, čo stojí vpredu.

 

Vidíš na svojich aforizmoch nejaký progres? Myslíš, že tie novšie aforizmy sú lepšie ako staršie?
Veľa som nad tým uvažoval. Novšie aforizmy sa mi zdajú lepšie, ale rozmýšľam, či to nie je len tým, že sú mi bližšie, lebo odzrkadľujú moje súčasné myšlienky a pri tých starších som vtedy riešil úplne iné problémy. Či to všetko nebude len preto, že sa vyvíjam ja ako človek, a nie moja tvorba... Ale beztak mám pocit, že sa moje aforizmy zlepšujú a vidím to aj na tom, že keď sme zostavovali túto zbierku, vyberali sme z nejakých 150 aforizmov a sám redaktor, ktorý vyberal nezávisle odo mňa, vybral väčšinou tie z posledného obdobia.

 

Dávaš svoje aforizmy priebežne niekomu čítať?
V poslednom období na to rád používam Facebook. Každý aforizmus, ktorý aspoň trocha stojí za zmienku, dám na internet a potom sa ním pochválim na Facebooku a čakám na reakcie. A takto si aj cibrím to, ako ľudia reagujú na aforizmy, či im porozumejú. Pri aforizmoch niekedy človek tak veľa rozmýšľa nad troma slovami, že nad nimi prestane mať nadhľad. Porozumie tomu aj niekto iný okrem mňa? Na to mám Facebook. Je to môj spôsob získavania spätnej väzby.

 

Ako sa robil výber do zbierky?
Na začiatku bolo 250 aforizmov, z tých som vybral 150 a posunul som ich vydavateľovi. Z tých potom približne 60 vybral redaktor. Nechal som im voľnú ruku, povedal som, že toto je môj reprezentatívny výber a vy musíte posúdiť, čo je dosť dobré na to, aby sa dostalo do knihy. Nejakých 20 aforizmov som však potom pridal aj ja sám – to sú aforizmy, ku ktorým mám vyslovene nejaký citový vzťah, napríklad aforizmus venovaný mojej mame, ktorý by sa inak možno v tom výbere neobjavil. Ja som ho tam ale chcel.

 

 foto: Martin Haburaj

 

Tvoju zbierku vydalo vydavateľstvo K. K. Bagalu. Dlho si sa rozhodoval, komu dáš desať rokov svojej práce?
Keď som mal pätnásť, Kali Bagala bol pre mňa niečo ako Hrebenda – hviezda, ktorá zodpovedá za všetku literárnu kultúru na Slovensku. Skoro som nečítal knihy, čo by vyšli v inom vydavateľstve. Vnímal som ho ako veľkého človeka a mal som pocit, že najlepšie slovenské knihy vychádzajú u Bagalu. Ten pocit mi ostal, takže bol u mňa na zozname dvoch, troch vydavateľstiev, do ktorých som chcel ísť. Bol to, ak to mám povedať nejakým klišé, výber srdca.

 

Aká bola vaša spolupráca?
Veľmi dobrá. Spočiatku sme spolu komunikovali menej, takže som sa chvíľami obával, či tá kniha vôbec vyjde, ale potom som zistil, že si veľmi rozumieme. Kali je úžasný človek, z ktorého cítiť silu robiť dobré veci. Celkovo mám pocit, že sa okolo knihy obklopili veľmi dobrí ľudia, s ktorými si mám čo povedať aj mimo prác na knihe.

 

Bolo niečo, v čom ste sa s vydavateľom nezhodli?
Už úplne na začiatku som si povedal, že pri tvorení knihy budem čo najmenej hovoriť do jej zostavovania. Ja som autor a tu sa moja úloha končí. Ale predsa len je jedna vec, ktorú som chcel a oni mi nevyhoveli. Bolo to zalamovanie. Myslel som si, že bude najlepšie, ak každý aforizmus bude napísaný iným písmom, do inej strany, keď sa budú striedať fonty a každá strana bude vyzerať inak. Ihneď ma zrušili, vraj to musí byť čisté a jednoduché. Teraz, keď vidím hotovú knihu, tak si vravím, chvalabohu, že ma nepočúvli.

 

Knihu ilustrovala Katka Slaninková. Predstav ju trocha.
Keď padlo rozhodnutie, že budem vydávať knihu, začal som hľadať niekoho, pre koho je môj typ humoru inšpiratívny a dokonca ho dokáže posunúť niekam ďalej. V podstate som z tej oblasti nikoho nepoznal, no prostredníctvom mojich priateľov som sa dostal až k Asociácii ilustrátorov Slovenska. Tam si sadli k môjmu rukopisu a povedali, nech vyskúšam Katku Slaninkovú, že to by mohla byť tá správna osoba. Zašiel som za ňou do ateliéru, pozrel si veci, čo robí, ukázal jej moje aforizmy a ona sa začala hlasno smiať. Mám pocit, že sme si ihneď porozumeli.

 

Ako vyzerala vaša spolupráca?
Myslím, že Katka sa zo začiatku snažila tie moje aforizmy čo najviac prerozprávať, aby ich vyzdvihla, podčiarkla. Ja som sa ju snažil skôr povzbudiť, nech aforizmy berie len ako inšpiráciu. Akonáhle sme si toto vysvetlili, vzniklo niečo úžasné. Myslím, že Katka moje veci posunula ešte ďalej. Kniha je vďaka nej krásna.

 

 

 

Pracuješ aj teraz na nejakých nových aforizmoch?
Teraz mám chvíľu pokoj, ale to je asi tak posledný týždeň, lebo ten bol trochu hektický. Ale aforizmy nosím v hlave stále. Aj teraz ich mám v hlave minimálne päť. V podstate sa na aforizmoch nedá prestať pracovať.

 

Lasica, Satinský, Janovic, Ulej. Ako sa cítiš v takej spoločnosti?
Keď ma Tomáš Janovic nazval pokračovateľom humoru Lasicu a Satinského, zamrazilo ma. Je to skvelý pocit, ale ja sa hodnotím trošku skromnejšie. Dúfam, že raz naozaj budem môcť byť s nimi porovnávaný. Ich humor je stelesnením toho, čo milujem a čo vyhľadávam v literatúre aj v živote.

 

Tvorbu Tomáša Uleja môžete sledovať tu:

facebook.com/tomas.ulej.pise

tomasulej.sk
 


pošli na vybrali.sme.sk
Pravidlá publikovania | Inzercia | Kontakty ©2009 - 2012 B DESIGN s.r.o. | design by rendy | code by Ivan Mišák